História rodu de Dietrich sa začala písať v údolí Jaegerthal severne od Štrasburgu v roku 1684, kedy sa bohatý bankár Johann Dietrich rozhodol investovať do metalurgického priemyslu. Johann bol veľmi zásadový človek so silným presvedčením. Preto bez váhania kúpil zničenú zbrojársku dielňu, opravil ju a započal výrobu železa a ocele pre výrobu náradia, zbraní a neskôr častí kanónov. Johann Dietrich v počiatkoch svojej činnosti v zbrojárskom priemysle reagoval na aktuálny dopyt Francúzska po kanónoch, munícii a zbraniach. Po dohode s kráľom Ľudovítom XIV., započal Johann výrobu zbraní určených na obranu štátu. Vďaka tomu získala firma rodiny Dietrich pozíciu jednej z najsilnejších spoločností v metalurgickom priemysle. V roku 1761 získal syn Johanna, Jean Dietrich, šľachtický titul od kráľa Ľudovíta XV. a stal sa tak Jeanom de Dietrich. Jean sa po ukončení kariéry v bankovníctve rozhodol aktívne podieľať na rodinnom podnikaní a významne ho rozšíril nákupom zlievárne a výstavbou niekoľkých ďalších tovární. Rodina de Dietrich si veľmi rýchlo vybudovala meno "majstrov kovania železa". Spoločne s rozvojom značky sa začali objavovať prvé problémy. Pretože výrobky rodu de Dietrich boli už vtedy veľmi kvalitné a tešili sa z uznania po celej Európe, stále častejšie sa objavovali falzifikáty tejto značky. V záujme zabezpečenia dobrého mena firmy a ochrany značky pred falšovaním, daroval kráľ Ľudovít XVI. Firme De Dietrich logo "Lesný roh". Od tej doby sú všetky výrobky značky De Dietrich označené týmto logom.

V predvečer Francúzskej revolúcie Jean de Dietrich III. vlastnil najväčšie a zároveň najdôležitejšie priemyselné závody vo Francúzsku. Zamestnával 1500 ľudí, čím sa stal najväčším priemyselníkom v Alsasku a vyslúžil si tak prezývku "Kráľ ocele". Rodina získala značný vplyv. Syn Jeana Phillippe Frédéric získal členstvo v akadémii vied a kráľ Ľudovít XVI. mu zveril zodpovednosť za priemyselný rozvoj Francúzska. Práve okolo Phillipa Frédérica sa zhromaždili najväčší revolucionári a generáli tej doby. Baron de Dietrich, starosta Štrasburgu, si preto objednal u Claudea Rouget de Lisle vojenský pochod pre vojakov Rýnskej armády. Prvýkrát sa táto pieseň spievala na svadbe dcéry baróna de Dietrich. Pieseň sa volala Marseillaise a stala sa neskôr národnou hymnou Francúzska. Phillippe Frédéric de Dietrich stál však na "zlej strane revolúcie". Postavil sa proti revolučnej vláde, a preto ho Robespierrovi ľudia zatkli a 29. decembra 1793 popravili gilotínou.

Po smrti baróna sa v jeho zlievárni zastavila prevádzka. Továreň bola zatvorená a prevedená pod dohľad štátu. Kríza trvala až do roku 1806, kedy majetok rodiny zdedila mladá, 28-ročná vdova Amélia de Dietrich. Tá nadviazala na rodinnú tradíciu, vrátila firme jej bývalú slávu a znovu dosiahla finančnú nezávislosť. Vzala do svojich rúk riadenie všetkých krokov výroby, počnúc návrhom a realizáciou končiac. Doviedla firmu De Dietrich k expanzii v nových, dynamicky sa rozvíjajúcich priemyselných odvetviach. Keď v roku 1830 zažil francúzsky metalurgický priemysel recesiu, Amélia prekonala všetky prekážky a navyše intuitívne nasmerovala firmu na oblasť práve sa rozvíjajúcej železničnej prepravy. Aby si poistila šance na úspech, oslovila najlepších inžinierov tej doby.

Po vojne v roku 1870, Amélia opäť preukázala svoj vizionársky talent, keď ako prvá rozpoznala úlohu dizajnu v priemyselnej výrobe. Zaviedla nové dekoratívne prvky z ocele a smaltu, ktoré sa stali charakteristické pre výrobky značky De Dietrich. Firma De Dietrich sledovala nové trendy, ktoré by mohli prispieť k zvýšeniu kvality života celej francúzskej spoločnosti a vďaka tomu sa zapojila do výroby dieselových lokomotív, parných vozidiel a prvých sporákov pre domácnosti.

Skutočný prevrat v živote značky nastal v roku 1897, kedy barón Eugène de Dietrich kúpil nový patent a vyrobil automobil, s ktorým zvíťazil na prvých významných medzinárodných pretekoch, ktoré sa konali na trase Paríž - Amsterdam. Neskôr s týmto automobilom urazil viac ako 3000 km dlhú trasu z Paríža do Sankt Petersburgu. Automobilový priemysel ho zaujal natoľko, že v roku 1902 vyrobil prvý luxusný automobil - Bugatti, ktorý bol navrhnutý pod značkou De Dietrich. Napriek tomu sa v roku 1907 barón Eugène rozhodol opustiť automobilový priemysel a zamerať sa na odvetvie domácich spotrebičov.

Značka De Dietrich prispela k rozvoju technológií vytvorením a uvedením na trh prvej indukčnej varnej dosky na svete alebo popularizáciou vlastnej funkcie pyrolytického čistenia rúry. Takmer 40 rokov po prezentácii prvej vstavanej kuchyne, bola v roku 2007 značka De Dietrich vyznamenaná cenou Prix Janus de l'industrie za rúru Color Matrics vybavenú výklopným ovládacím panelom. Vytvorila nový rad výrobkov, ktorý korešponduje s životnými hodnotami, akými sú: sloboda, spokojnosť a osobný rast. Aj v dnešnej dobe znamená životné motto baróna Jeana de Dietricha: "Nie pre seba, ale pre ostatných" nadčasovú hodnotu, od ktorej sa odvíja nielen poslanie ponúkať krásne a kvalitné výrobky, ale byť tiež priekopníkom nového spôsobu života. Práve táto idea charakterizuje hlavnú myšlienku značky De Dietrich od jej vzniku až do súčasnosti.